Nosenie.sk – ...dôležité pre dieťa a pohodlné pre rodiča

Nákupný košík:
0 € (Položiek: 0)

Hlavné menu

Všetko o vzťahovej výchove 2) - dojčenie a odstavovanie.

Kto pri pohľade na dojčiacu matku nemôže nevidieť to jedinečné puto, ktoré medzi ňou a dieťaťom vzniká?... Každé jedno priloženie je opätovným potvrdením ich vzájomného vzťahu.“ Jack Newman, popredný odborník v oblasti dojčenia. Dojčenie neplní len úlohu výhradnej výživy v prvom polroku života a doplnkovej výživy v nasledujúcich mesiacoch. Jeho významnou úlohou je aj to, že dieťa pri dojčení relaxuje, cíti sa absolútne v bezpečí, prežíva opätovné spojenie so svojou matkou, sú to jednoducho samé dôležité a pozitívne veci pre jeho psychický vývin.

Pre vytvorenie pevnej vzťahovej väzby je potrebné včasné priloženie dieťatka k prsníku hneď po pôrode. Ďalej v pôrodnici je to systém rooming-in, kedy je bábätko hneď po privezení z pôrodnej sále na izbe so svojou mamičkou, ktorá ho tak môže dojčiť podľa jeho individuálnych potrieb. V systéme rooming-in treba pokračovať aj doma. Ak sa bábätko nadojčilo a zaspinkalo a saje už len zo spánku, na upokojenie, môže ho mamička tak nechať (ak jej to nespôsobuje problémy s bradavkami). Niektoré deti zaspávajú jedine pri dojčení a je to tak pre ne absolútne správne, netreba ich násilne učiť na nejaký iný spôsob zaspávania, hlavne, ak sú pri tom nespokojné.

Imunita a 3x dojčenie

Najlepšie pre imunitu dieťaťa je dojčenie, dojčenie a dojčenie. Dojčenie na požiadanie (teda aj v noci), plné dojčenie do pol rokadlhodobé dojčenie ako doplnok tuhej (samozrejme zdravej) stravy. A takého „trojnásobné“ dojčenie sa s plným pracovným nasadením v zamestnaní dá len veľmi ťažko skĺbiť. Veda už dokázala, že dojčenie zvyšuje imunitu, ba aj inteligenciu a v budúcnosti sa príde ešte na kopec skvelých vecí, ktoré dojčenie prináša. A preto, kto môže, nech dojčí a nech si to váži a nech sa toho predčasne nevzdáva!

Pokračujúca pupočná šnúra

V čase tehotenstva je dieťa absolútne pripútané na matku. Keď príde ten správny čas, fyzické pripútanie sa preruší. Psychické puto medzi dieťaťom a jeho matkou, akási psychická pupočná šnúra pretrváva ešte dlho po pôrode. Pokým sa u dieťaťa správne nerozvinú potrebné psychické schopnosti, má predčasné prerušenie puta negatívne dôsledky na psychiku dieťaťa. Prvé roky svojho života si nepamätáme. Je to možno aj preto, že psychické prežívanie malého dieťaťa je úplne odlišné od staršieho dieťaťa či dospelého človeka. Myslím si, že prvé roky života sú v oblasti psychického života akoby prechodom medzi životom v maternici a životom v tomto svete. Počas tehotenstva bola naším celým svetom naša matka, my sme sa identifikovali s týmto svetom (svojou matkou). Zrazu nastane pôrod a my sme v úplne odlišnom svete, ktorý vôbec nepoznáme – avšak, „náš“ svet – „materský“ svet, je našťastie v tomto novom svete s nami. Psychicky sa bábätko aj po pôrode cíti byť stále súčasťou „materského“ sveta, naďalej sa s matkou identifikuje. To mu umožňuje najmä dojčenie. Postupne sa začleňuje do sveta nového, a tak postupne opúšťa svet starý. Tento proces trvá niekoľko rokov. Spomienky na obdobie „materského sveta“ upadnú natrvalo do nevedomia. Stadiaľ naďalej ovplyvňujú našu psychiku po celý život. Dalo by sa povedať, že čím viac pohody v útlom detstve, tým viac psychickej pohody v dospelosti.

Dokedy dojčiť?

Pribúda medzi nami stále viac a viac mamičiek, ktoré dojčia nielen jeden rok či dva roky, ale ešte ten rôčik dva naviac. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) doporučuje dojčiť aspoň dva roky a ak to mamičke a dieťatku vyhovuje, tak aj dlhšie.

Dojčenie je veľmi prospešné nielen pre zdravý telesný vývoj dieťatka, ale aj pre jeho zdravý psychický vývoj. Ani nosenie, ani dojčenie, ani iné prejavy materinskej lásky akými sú hladkanie, masáže, „pusinkovanie“ či zábavné šteklenie a podobne, dieťatko nijakým spôsobom nerozmaznávajú, naopak, dopĺňajú jeho citovú nádrž, upevňujú vzájomné puto, pomáhajú vytvárať bezpečnú vzťahovú väzbu, slovom, sú veľmi dôležité. Mali by sme ich deťom plným priehrštím dopriať, dokým sú im naše dotyky príjemné. Je škodlivé, keď dieťaťu jeho prirodzené potreby odopierame. Keď mu ich vypĺňame, jeho vývoj môže bez problémov napredovať. Napríklad nosenie aj dojčenie sú od narodenia veľkými potrebami dieťaťa, ale s jeho postupným vyspievaním prirodzene odznejú. Teda dieťa samo od seba postupne prestane mať o dojčenie záujem a príde čas, keď radšej bude behať po vlastných, ako by sa malo nechať nosiť. Tento proces nie je jednorázový, ale postupný. Dieťa môže vyžadovať menej nosenia a dojčenia a potom sa ho opäť dožadovať viac, najmä ak je choré, unavené, alebo z inej príčiny, niekedy navonok skrytej. Ak sa to len najmenej dá, mala by mu mamička vždy vyhovieť.

Prirodzená dĺžka dojčenia u ľudí

Mnohých výskumníkov zaujímalo, aká je prirodzená dĺžka dojčenia u ľudí. Porovnávali rôzne kultúry na celom svete a aj to, ako dlho dojčia iné cicavce – hlavne primáty (medzi primáty patrí aj človek). O týchto výskumoch si môžete prečítať v knihe od K. Allison Granju: Attachment Parenting. Štúdie, ktoré z rôznych hľadísk sledovali 21 druhov primátov (t.j. gorily, šimpanzy a pod.) zistili, že matky odstavujú potomkov približne v čase, keď: im rastú prvé trvalé stoličky, keď dosiahnu štvornásobok svojej pôrodnej hmotnosti či až tretinu dospelej hmotnosti, alebo dojčenie u nich trvalo približne šesťkrát dlhšie, ako dĺžka gravidity. Keď sa toto všetko prepočíta na ľudí, minimálne predpokladaná prirodzená dĺžka dojčenia by bola dva a pol roka a maximálna až 5-7 rokov. V kultúrach, kde je deťom dovolené dojčiť sa tak dlho, ako chcú, sa tieto deti odstavia sami od seba vo veku 3 až 5 rokov. Keď si uvedomíme, že imunitný systém dieťaťa dozrieva postupne počas niekoľkých rokov, vidíme, že dlhodobé dojčenie má aj z hľadiska imunity veľký význam. Deti si primerane dlhý čas užívajú všetky výhody dojčenia a nie sú vystavované žiadnej emočnej traume spojenej s odstavovaním.

Odstavovanie by malo prebiehať v réžii dieťaťa. (Vtedy to je zaručene bez trampôt.) My nemôžeme presne vedieť, kedy už dojčenie nepotrebuje, je to ukryté v jeho podvedomí, a tak by malo o odstavovaní rozhodnúť ono samé. Dnešná doba prináša sama o sebe veľa stresu, tak načo ešte zbytočne stresovať dieťa (a aj seba) odstavovaním? Odstavovanie je proces, kedy môže dieťa na určitú rôzne dlhú dobu zabudnúť na prsník, a potom sa k nemu znova vrátiť. Môže sa stať, že medzitým dôjde k útlmu laktácie a dieťa saje už len „naprázdno“. Dojčenie prejde do fázy, kedy dieťa stále potrebuje tesný fyzický kontakt s rodičom, objatie, maznanie sa, či šteklenie a hravé klbčenie.

A tak mamičky, užívajte si dojčenia, je to len pár rokov z vášho života... Ak je to čo i len trochu možné, neodstavujte svoje dieťatko.

Ak sa vám však aj napriek všetkým snahám z rôznych príčin nepodarilo dojčiť svoje dieťatko, môžete i napriek tomu využívať vzťahovú výchovu a vytvoriť si so svojím dieťatkom pevné puto. Mali by ste bábätko kŕmiť tak, aby mu to čo najviac pripomínalo dojčenie – držte ho pri kŕmení v náručí. Zároveň využívajte ďalšie nástroje vzťahovej výchovy – spoločné spanie a nosenie. Napríklad môžete bábätko kŕmiť vtedy, keď ho máte uložené v šatkovaku – je to jednak pre vás praktickejšie, lebo tak môžete s dieťaťom ľahšie manipulovať a jednak môže dieťa lepšie cítiť vašu blízkosť a nie je rozptyľované okolím.

MUDr. Jela Maliariková, psychiater

(Vyšlo v mesačníku Dieťa nielen pre rodičov, 06/08, krátené)

© 2006 Babyvak :: babyvak zavináč babyvak.sk